Izák Sýrsky (Ninivský) 4 / zbierka 4-5 /

Otázka štvrtej zbierky

     Štvrtá zbierka, ktorá bola sčasti zachovaná v arabských prekladoch, ale jej východosýrska ani zápodosýrska verzia, žiaľ, ešte neboli objavené. Okrem toho z arabskej verzie publikoval určité fragmenty homílií zo štvrtej zbierky Mario Kozah.[1] Otázka, koľko „častí“ Izák napísal, však zostáva nevyriešená a dokonca aj najstaršie zdroje, ktoré sa na neho odvolávajú, poskytujú protichodné informácie. Vieme však, že ich bolo aspoň päť. Prvé tri sa nám zachovali aj vo východosýrskej verzii, tak ako sú preložené aj do slovenčiny. Teraz sa však spolu pozrieme na niekoľko odkazov zachovaných v rôznych textoch na odpoveď na túto otázku.

     Rukopis Sinai syr. 24, f. 147v. uvádza túto poznámku napísanú odpisovačom, ktorá sa zdá, že je iba tradičnou reprodukciou textového prvku, pretože sa objavuje sa aj v mnohých západosýrskych kópiách Prvej zbierky a zjavne siaha až k pôvodnej východosýrskej tradícii: „S Kristovou pomocou dokončujeme napísanie prvej časti, jednej zo štyroch, učenia Mar Izáka.“ Týmito slovami sa končí zbierka textov Izáka z Ninive, známa ako prvý zväzok, v melkitskom rukopise z 8. alebo 9. storočia. Táto indikácia je pre nás cenná v tom, že jednoznačne svedčí o existencii korpusu textov v deviatom storočí, ktorý bol rozdelený do štyroch zväzkov alebo dielov (palgūṯā). Rozdelenie na tieto zväzky alebo časti vykonali pravdepodobne najbližší žiaci Izáka z Ninive, ktorí prevzali úlohu redaktorov rozsiahleho písomného dedičstva svojho učiteľa.[2]

     V Knihe čistoty biskup z Baṣry Īšōʿdnaḥ uvádza: „Napísal knihy (kṯāḇē) o božskom spôsobe života pustovníkov. Napísal tri diela, ktoré mnohí ľudia neschvaľovali.“[3] A sýrska ortodoxná biografická poznámka publikovaná Raḥmanim spresňuje, že to bolo až päť zväzkov:

Napísal päť zväzkov, ktoré sú dodnes známe [pozostávajúce zo] sladkého učenia, ktoré dosvedčil Mar Dāzedeq v liste, ktorý napísal svojmu žiakovi Būšīrovi do kláštora Mar Šabūr, v ktorom povedal: „Ďakujem nášmu Pánovi za tvoju usilovnosť, ktorá mi poslala učenie mar Izáka z Ninive.“[4]

    Ale zaujímavá je v tomto bode aj správa, ktorú uvádza ʿAbdišoʿ bar Brikha. On uvádza: „Izák z Ninive zložil sedem zväzkov o duchovnom živote, o božských tajomstvách, súdoch a prozreteľnosti.“[5] Mohlo by byť, že tieto „zväzky“ sú ekvivalentom „častí“, ako sa zachovali dodnes? V takom prípade zostávajú ďalšie dve „časti“ potenciálne neobjavené alebo neidentifikované. V skutočnosti existujú správy o viacerých rukopisoch „piatej časti“. Všetky tieto rukopisy údajne existujú v rôznych knižniciach na Blízkom východe okrem jedného neúplného rukopisu vo Vatikáne. Táto „piata časť“, ktorú nedávno editoval a vydal S. Chialà a do angličtiny ju preložila Mary Hansbury, je podľa neho pomerne krátka a po analýze textu sa zdá, že sa podobá Izákovým spisom. Existencia „piatej časti“ by naznačovala, že kedysi existovala aj „štvrtá časť“. V sýrskych rukopisoch však doteraz neboli objavené žiadne stopy po tejto štvrtej zbierke.

     Aby to ešte viac skomplikovalo, existuje množstvo rukopisov Garšuni, ktoré sú prekladmi spisov Izáka rozdelených do štyroch „častí“. Najstaršie z týchto rukopisov je niekoľko, ktoré pochádzajú z trinásteho a štrnásteho storočia a nachádzajú sa v zbierke Charfet. Ďalší veľmi starý rukopis Garšuni (MS 153) sa nachádza v kláštore sv. Márie Dayr al-Suryān v Egypte. Neskoršie rukopisy, ktoré obsahujú alebo odkazujú na štyri časti, zahŕňajú rukopis zo šestnásteho storočia.[6]

[1] Cf. KOZAH, M. ‘The Fourth Part of Isaac Qaṭraya’s Ascetical Homilies in Garshuni’. In: M. KOZAH et al. (eds), An Anthology of Syriac Writers from Qatar in the Seventh Century (Gorgias Eastern Christian Studies, 39). Piscataway, NJ: Gorgias Press, 2015, s. 471–691 [ed. based on. Šarfeh Armalet 7/2, Šarfeh Patr. 261, Vatican syr. 198, Kaslik OLM 1580, Deir al-Suriān 153].

[2] Cf. КЕССЕЛЬ, Г. М. Пятое собрание Исаака Ниневийского: предварительные наблюдения о новонайденной рукописи (olim Diyarbakır / Scher 25), In: Богословcкиe Tpyды. č. 47-48, Mocквa: Издательство Московской Патриархии Русской Православной Церкви, 2018, s. 239-240.

[3] ISHO‘DENAḤ. La Livre de la Chasteté, Compasé par Jésudenah, Évâque de Baçrah. CHABOT, J. B. Roma: Ecolé Française de Roma. Mélanches dʼarchélogie et dʼhistorie. Vol. 16. 1896, syr. s. 64-66; prekl. s. 55.

[4] RAHMANI, I. E. Studia Syriaca. vol. I. Beiruth: Deir el‐Sharf, 1904. s. 32-33.

[5] The Catalogue of Books of ʿAbdishoʿ bar Brikha: Translated with Introduction and Notes Seth M. Stadel. Leiden: Koninklijke Brill BV, 2025, s. 145.

[6] Cf. KOZAH, ‘The Fourth Part of Isaac Qaṭraya’s Ascetical Homilies in Garshuni’, s. 474.